Vážený pacient!
-
Dovoľujeme si Vás pozdraviť a poďakovať
sa Vám, že ste využili aspoň raz naše
služby chirurgickej, cievnej a traumatologickej ambulancie CHIRURGIA, s.r.o., v Nových Zámkoch a Štúrove.
Taktiež ďakujeme za využitie našich služieb prostredníctvom našej ADOS - agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. V prípade, ak ste boli s našimi službami spokojní, veríme, že opäť využijete niektorú z nich, ktoré naše zdravotné zariadenia poskytujú na veľmi kvalitnej úrovni. Preto si Vás dovoľujeme pozvať do našich ambulancií a ADOS, pričom Vám ponúkame nasledovné služby:
-
• Liečba malých žiliek
revolučná technika ​​na odstránenie jemných nevzhľadných žiliek, rosacea a petechie na nohách, tvári a ďalších častiach tela
(...)
-
• ADOS CHIRURGIA
komplexná ošetrovateľská starostlivosť pre pacientov v domácom prostredí všetkých vekových skupín
(...)
-
• Vyberanie znamienok

bez potreby predchádzajúcej návštevy kožného lekára (...)
-
• Liečba zlatej žily
vyšetrenie konečníka a liečba (hemoroidov) ambulantnou bezbolestnou
metódou (...)
-
• Cievne vyšetrenie liečba kŕčových žíl
(varixov) sklerotizáciou (...)
-
• Ošetrenie rázovou vlnou
prelom v ošetrovaní bolesti a obnove mobility. Neinvazivné riešenie pre liečbu chronických bolestí (...)
-
• Meranie členkových tlakov
rýchle meranie stupňa závažnosti ICHDK
ischemickej choroby dolných končatín (...)
-
• Barronova ligatúra hemoroidov
ambulantná metóda vykonávaná u nás, bez potreby hospitalizácie v nemocnici - bezbolestná metóda v lokálnej anestézii
(...)


• Liečba bolesti kolagénom
v našich ambulanciách úspešne liečime akútne i chronické bolesti pomocou kolagénových injekcií. Jedná sa o zákrok
s minimálnou bolestivosťou, vykonávaný ambulantne.
(...)

    V našich ambulanciách prevádzame nasledovné výkony:
1) Ošetrenie diabetickej nohy 4) Vyberanie materských znamienok 7) Tvarovanie postavy rázovou vlnou
10) Liečba malých žiliek
2) Liečba hemoroidov
5) Korekcia jaziev a výrastkov 8) Meranie členkových tlakov
11) Traumatológia
3) Liečba trhliny konečníka
6) Liečba rázovou vlnou 9) Liečba kŕčových žíl 12) Liečba bolesti
a) Syndróm diabetickej nohy » b) Diabetická neuropatia » c) Diabetická angiopatia » d) Diabetická osteoartropatia »
e) Infekčné komplikácie » f) Ako predchádzať syndrómu diabetickej nohy » g) Starostlivosť o nohy diabetika » h) Liečba


V našich ambulanciách liečime symptómy diabetickej nohy novou progresívnou, a hlavne účinnou, liečbou – metódou vlhkého hojenia.
Liečba si vyžaduje špeciálne obväzy, ktoré sú u nás k dispozícii. Metóda mokrého hojenia rán v súčasnosti predstavuje najviac uprednostňovaný postup pri liečbe chronických i akútnych rán. Princípom liečby je udržanie vlhkého prostredia rany. Vlhké prostredie podporuje delenie a pohyb buniek v rane, udržuje na postihnutom mieste správne pH a zásadne ovplyvňuje všetky fázy hojenia.

Diabetes mellitus (DM) je civilizačná choroba, ktorej výskyt dosiahol v súčasnosti pandemický charakter. Kým v r. 1985 bolo vo svete evidovaných asi 30 miliónov diabetikov, v r. 2003 ich už bolo 194 miliónov a ak sa tento trend nepodarí spomaliť, prognózy uvádzajú, že v r. 2025 počet evidovaných pacientov presiahne 333 miliónov. V Slovenskej republike bolo v roku 2007 hlásených 324 918 diabetikov, čo je viac ako 50% nárast v priebehu 20 rokov. Kým v minulosti diabetici zomierali prevažne na akútne komplikácie (hyperglykemické kómy), v súčasnosti sú hlavnou príčinou tak mortality predovšetkým neskoré makroangiopatické komplikácie (akútny koronárny syndróm a cievne mozgové príhody). Vaskulárne komplikácie diabetu sú príčinou úmrtia takmer troch štvrtín diabetikov. Jednou zo závažných a ekonomicky náročných komplikácií diabetu je aj tzv. syndróm diabetickej nohy (SDN), ktorý môže pri neadekvátnej diagnostike a liečbe skončiť až amputáciou dolnej končatiny postihnutého jedinca.



a) Syndróm diabetickej nohy...
Podľa SZO je syndróm diabetickej nohy charakterizovaný ako infekcia, ulcerácia a/alebo deštrukcia hlbokých tkanív spojená s neurologickými abnormalitami a s rôznym stupňom ischemickej choroby dolných končatín. Táto komplikácia sa v priebehu choroby môže rozvinúť u 5 – 15 % diabetikov a môže sa skončiť až amputáciou dolnej končatiny. Riziko amputácie dolnej končatiny je u diabetikov 15- až 40-krát vyššie než v bežnej populácii, približne 40 – 60 % všetkých netraumatických amputácií dolných končatín sa uskutočňuje práve u pacientov s diabetom. Amputácie sú asociované s rastúcim rizikom reamputácie tej istej končatiny, kontralaterálnej končatiny a so zvýšenou mortalitou v prvých 2 – 5 rokoch po amputácii. Až v 85 % všetkých amputácií končatín u diabetikov sa zistí príčinná súvislosť s predchádzajúcimi ulceráciami na nohách. Ročne vznikne diabetický kožný defekt u 2,0 – 2,5 % pacientov a postihuje v priebehu života 15 – 25 % diabetikov; aj po zahojení ulcerácie pretrváva riziko výskytu novej ulcerácie (10). Syndróm diabetickej nohy je v súčasnej dobe aj závažným ekonomickým problémom. Finančné náklady na komplikácie postihujúce nohu diabetika sa pohybujú od 20 % (v rozvinutých krajinách) po 40 % (v rozvojových krajinách) celkových výdavkov vynaložených na liečbu diabetu a jeho komplikácií.

Klasifikácia: najznámejšou a najčastejšie používanou klasifikáciou syndrómu diabetickej nohy je klasifikácia podľa Wagnera,
ktorá je založená na posúdení hĺbky ulcerácie a prítomnosti infekcie.

Wagnerova klasifikácia diabetickej nohy:
Stupeň 0 - Vysoké riziko vzniku ulcerácií
Stupeň 1 - Povrchový vred
Stupeň 2 - Hlboký neinfikovaný vred
Stupeň 3 - Flegmóna nohy
Stupeň 4 - Lokalizovaná gangréna nohy
Stupeň 5 - Gangréna celej nohy
Nedostatkom Wagnerovej klasifikácie je, že stupne 1 – 3 nerozlišujú, či je, alebo nie je prítomná ischémia, ktorá výrazne zhoršuje prognózu.
Prítomnosť infekcie zahŕňa Texaská klasifikácia.

Texaská klasifikácia diabetickej nohy: Podľa hlavných patogenetických mechanizmov vývoja diabetických ulcerácií možno diabetickú nohu rozdeliť do 3 typov: neuropatická (45 – 62 %), ischemická (7 – 13 %), zmiešaná, neuroischemická (25 – 45 %). Základný rozdiel medzi ischemickým a neuropatickým postihnutím je v lokalizácii ulcerácií. Ischemické defekty sa vyskytujú na akrálnych častiach nohy (prsty, päta), kým neuropatické defekty sú charakteristicky lokalizované na plante pod hlavicami metatarzov (malum perforans). Etiopatogenéza diabetických ulcerácií je komplexná, lézie na nohách u diabetikov sú výsledkom pôsobenia niekoľkých rizikových faktorov. V najväčšej miere sa uplatňuje diabetická neuropatia (distálna symetrická senzitívno-motorická a autonómna) v spojení s dia­betickou angiopatiou, osteoartropatiou a infekčnými komplikáciami. Predisponujúcim terénom zvyšujúcim riziko SDN sú vrodené a získané deformity nôh a poruchy biomechaniky chôdze.


a) Syndróm diabetickej nohy » b) Diabetická neuropatia » c) Diabetická angiopatia » d) Diabetická osteoartropatia »
e) Infekčné komplikácie » f) Ako predchádzať syndrómu diabetickej nohy » g) Starostlivosť o nohy diabetika » h) Liečba


b) Diabetická neuropatia...
Diabetická neuropatia (DN) je poškodenie nervov u diabetikov po vylúčení iných príčin, ktoré sa prejavujú typickými príznakmi (parestézie, dyzestézie, pokojová bolesť) alebo prebieha asymptomaticky. Ide o najčastejšiu mikrovaskulárnu komplikáciu diabetu. V minu­losti sa vnímala ako neskorá a nevyhnutná, v súčasnosti sa ale zdá, že diabetická neuropatia sa vyskytuje už pri poruche glukózovej tolerancie a môže byť dokonca prvým príznakom diabetu. Údaje o prevalencii DN sú odlišné (v závislosti od definície), vyskytuje sa od 10 % (ak sa berú do úvahy len klinické prejavy) až po 90 % (ak sa berú do úvahy neurofyziologické prejavy), v priemere sa vyskytuje asi u 50 % všetkých diabetikov, jej prítomnosť treba predpokladať u každého pacienta s diabetom mellitom 1. typu v trvaní viac ako 5 rokov a u každého pacienta s diabetom mellitom 2. typu bez ohľadu na trvanie choroby, u novodiagnostifikovaných diabetikov sa vyskytuje asi v 8 % prípadov.

Klasifikácia: V literatúre sa uvádza pomerne veľký počet klasifikácií diabetickej neuropatie, jednou z nich je rozdelenie na generalizované symetrické neuropatie (neuropatia akútna senzitívna, akútna bolestivá, hyperglykemická, liečbou vyvolaná, distálna symetrická senzitívno-motorická, autonómna) a fokálne a multifokálne neuropatie (neuropatia kraniálna, torakoabdominálna, fokálna končatinová, proximálna motorická amyotrofia). Klinický obraz závisí od typu postihnutých nervových vlákien. Postihnutie senzitívnych vlákien sa prejavuje spontánne vznikajúcimi nepríjemnými pocitmi parestézií, pálením a neuropatickou bolesťou, ktoré sa charakteristicky zhoršujú v pokoji a najmä v nočných hodinách. Úľavu často prináša pohyb nôh či studené obklady – čo odlišuje neuropatickú bolesť od vaskulárnej. Postihnutie motorických vlákien sa prejavuje stratou svalového tonusu a progresívnou atrofiou vnútorných svalov nohy s následným vznikom kladivkových prstov a prominujúcich metatarzov. Postihnutie autonómneho nervového systému sa prejaví poruchou potivosti kože a zmenou krvného prietoku v zmysle otvorenia artériovenóznych spojok. Koža je typicky suchá a teplá – typický rizikový terén pre vznik ulcerácií.

Diagnostika: Anamnéza – pokojové nepríjemné pocity (mravenčenie) až bolesti rôzneho charakteru na predkoleniach a nohách, ktoré sa zväčša pri chôdzi zmierňujú a sú časté najmä v noci. Neuropatia sa dá pomerne ľahko diagnostikovať už na úrovni primárnej starostlivosti jednoduchými neinvazívnymi vyšetrovacími metódami: vyšetrením vibračnej citlivosti – 128 Hz kalibrovanou ladičkou, biothesiometrom, vyšetrením taktilnej citlivosti – 10 g Semmesovým-Weinsteinovým monofilamentom, vyšetrením algickej citlivosti – nezahroteným ostrým predmetom, vyšetrením termickej citlivosti – skúmavkou naplnenou teplou a studenou vodou, vyšetrením reflexov – reflex Achillovej šľachy.

Liečba: Kauzálnou liečbou je čo najlepšia metabolická kompenzácia diabetu, etiopatogeneticky zdôvodnená je liečba kyselinou αlipoovou,
v symptomatickej liečbe sa používajú tricyklické antidepresíva, antiepileptiká, analgetiká a vitamíny skupiny B.


a) Syndróm diabetickej nohy » b) Diabetická neuropatia » c) Diabetická angiopatia » d) Diabetická osteoartropatia »
e) Infekčné komplikácie » f) Ako predchádzať syndrómu diabetickej nohy » g) Starostlivosť o nohy diabetika » h) Liečba


c) Diabetická angiopatia...
Diabetická angiopatia, periférna artériová obliterujúca choroba, je najdoležitejším faktorom ovplyvňujúcim prognózu defektu a hlavným rizikovým faktorom budúcej amputácie. Riziko prítomnosti periférnej artériovej obliterujúcej choroby u diabetikov vzrastie s vekom, s dĺžkou trvania diabetu, so stupňom jeho závažnosti a s prítomnosťou neuropatie. V čase stanovenia diagnózy diabetu mellitu sa jeho prítomnosť udáva u 8 % pacientov, po 10 rokoch trvania u 15 % pacientov a po 20 rokoch trvania sa vyskytuje u 45 % diabetikov. Diabetická angiopatia sa tradične rozdeľuje na diabetickú makroangiopatiu a diabetickú mikroangiopatiu (DM). Diabetická makroangiopatia je súhrnný názov aterosklerotického postihnutia (AS) veľkých a stredných tepien diabetikov. Aterosklerotický proces pri diabete sa morfologicky podstatne neodlišuje od aterosklerotických zmien u nediabetikov, má však svoje špecifiká. Vyskytuje sa častejšie, má akcelerovaný priebeh, je difúznejší, s väčším multisegmentovým postihnutím a potlačenou kolaterálnou cirkuláciou. Na dolných končatinách je spravidla obojstranný a postihnutie je väčšmi periférne (distálne od a. poplitea), podstatný je častejší výskyt ťažších foriem - 5 krát častejší výskyt kritickej končatinovej ischémie. Nedostatočná glykemická kompenzácia diabetu je spojená s rizikom vývoja diabetickej angiopatie nezávisle od prítomnosti ďalších rizikových faktorov, každé zvýšenie HbA1C o 1 % je spojené s 28% rizikom tejto komplikácie. Prítom­nosť periférnej artériovej obliterujúcej choroby má závažný dopad na ďalšiu prognózu diabetika. Väčšina pacientov ostane z hľadiska symptomatológie stabilizovaná, má však vysoké riziko pridružených kardiovaskulárnych príhod s 20% výskytom nonfatálnej príhody a s 30% mortalitou počas nasledujúcich 5 rokov. Mediokalcinóza, Möckenbergova skleróza posti­huje asi 5 – 10 % diabetikov, ale až 50 % diabetikov so syndrómom diabetickej nohy. Spôsobuje kalcifikáciu tunica media tepien, čo vedie k rigidite cievnej steny. Diabetická mediokalcinóza nie je takou benígnou chorobou, ako sa pôvodne tradovalo o idiopatickej mediokalcinóze. Sťažuje meranie členkových tlakov, ktoré môžu byť „falošne negatívne“. U diabetikov môžu vzniknúť defekty na končatinách aj pri tzv. „bezpečných hodnotách“ tlaku v oblasti členka (nestlačiteľnosť tepien), mediokalcinóza môže teda zastierať prítomnosť periférnej artériovej obliterujúcej choroby.

Klinický obraz: Pacient môže udávať typické klaudikácie, ako ich poznáme u nediabetikov s periférnou artériovou obliterujúcou chorobou, často je ale klinický obraz do veľkej miery modifikovaný súčasne prítomnou neuropatiou, a to v dvoch smeroch. Po prvé ťažká neuropatia môže spôsobiť, že pacienti nepociťujú klaudikačné ani pokojové bolesti, a to aj napriek závažnej až kritickej ischémii. Po druhé samotná neuropatia môže spôsobovať niektoré príznaky podobné ischémii (napr. nočné bolesti nôh) aj pri priechodných artériách. Asymptomatický priebeh je možný približne u polovice pacientov, ale aj asymptomatická periférna artériová obliterujúca choroba je spojená s významne vyšším rizikom ďalších kardiovaskulárnych chorôb.

Diagnostika: anamnéza, klinické vyšetrenie (pulzácie, trofické zmeny), laboratórne vyšetrenia (rizikové faktory aterosklerózy), z neinvazívnych prístrojových vyšetrení dopplerovské vyšetrenie so zmeraním členkových tlakov s následným hodnotením ABI indexov (ankle-brachial index). Tento index sa vypočíta ako pomer systolického tlaku nameraného v oblasti členka k systolickému tlaku na ramene. U zdravých jedincov je vyšší ako 1,0. V súčasnosti sa ABI index považuje za silný prediktor kardiovaskulárnej morbidity a mortality – je potvrdená signifikantná inverzná závislosť medzi hodnotou členkového indexu a mortalitou, znížený ABI index je spojený s rizikom ostatných kardiovaskulárnych chorôb, a to nezávisle od prítomnosti ďalších rizikových faktorov.

ABI index Hodnotenie
> 1 Norma
0,9 – 1 Zmeranie indexu po záťaži (pokles o 20 % = periférna artériová obliterujúca choroba)
0,7 – 0,9 Mierne až stredne závažný obliterujúci proces
0,6 – 0,7 Závažný obliterujúci proces
< 0,6 Obliterácia artérie
< 0,5 Kritická končatinová ischémia
> 1,3 Mediokalcinóza

U diabetikov má meranie ABI indexov svoje obme­dzenia pre častú prítomnosť mediokalcinózy, pri ktorej sú krurálne artérie nestlačiteľné (ABI > 1,3), čo nevylučuje prítomnosť periférnej artériovej obliterujúcej choroby. V prípade takéhoto nálezu by sa k diagnostike periférnej artériovej obliterujúcej choroby mali použiť iné vyšetrovacie metódy, najčastejšie duplexná sonografia alebo meranie prstových tlakov – TBI (toe-brachial index), za patologickú hodnotu sa považuje TBI < 0,7. V ostatných rokoch sa postupne mení názor na diabetickú mediokalcinózu, ktorá sa už nevníma ako „benígne ochorenie“, vysoký ABI index sa tiež považuje aj za prediktor vyššej mortality. Duplexná sonografia artériového systému poskytuje možnosť morfologickej a hemodynamickej charakteristiky aterosklerotických plátov, v súčasnosti patrí medzi „zlatý štandard“ v diagnostike artériových ochorení. Ďalšie neinvazívne vyšetrenia, ktoré sa používajú v diagnostike periférnej artériovej obliterujúcej choroby, sú CT a NMR angiografia, ktoré sú ale finančne náročnejšie a menej dostupné ako duplexná sonografia. Digitálna subtrakčná angiografia patrí k invazívnym vyšetrovacím metódam, indikáciu tvoria pacienti s kritickou končatinovou ischémiou v III. a IV. štádiu p. Fontaina, ak je plánovaná následná revaskularizácia. K diagnostike porúch mikrocirkulácie sa u diabetikov využíva transkutánna oxymetria a kapilaroskopické vyšetrenie. Liečba. Základom je dobrá metabolická kompenzácia diabetu a prísna kontrola pridružených rizikových faktorov aterosklerózy. Z farmakoterapie predovšetkým antiagregačná liečba (kyselina acetylsalicylová, klopidogrel), aj keď nie je dokázaný jej vplyv na zlepšenie klaudikácií, je nevyhnutná z hľadiska prevencie pridružených kardiovaskulárnych komplikácií. Z vazoaktívnych látok sa používa naftidrofuryl, pentoxifylín, sulodexid a prostaglandíny. Z revaskularizačných metód v liečbe periférnej artériovej obliterujúcej choroby sa používajú buď endovaskulárne (angiorádiologické) – perkutánna translúmenová angioplastika (PTA) ako samostatný výkon či ako kombinovaný s následným vystužením dilatovaného úseku kovovým stentom, alebo angiochirurgické výkony – cievne rekonštrukcie (by-passy). Revaskularizácia sa dá uskutočniť u väčšiny pacientov s kritickou ischémiou, vhodne a správne indikovaným revaskularizačným výkonom možno zachrániť končatinu pred amputáciou až v 92 % prípadoch.


a) Syndróm diabetickej nohy » b) Diabetická neuropatia » c) Diabetická angiopatia » d) Diabetická osteoartropatia »
e) Infekčné komplikácie » f) Ako predchádzať syndrómu diabetickej nohy » g) Starostlivosť o nohy diabetika » h) Liečba


d) Diabetická osteoartropatia...
Termín diabetická noha je známy aj ortopédom vďaka tzv. diabetickej osteoartropatii (DOA, Charcotova osteoartropatia), neuropatickému kĺbu. Ide o neúrazovú deštruktívnu chorobu kĺbov, ktorá sa vysvetľuje urýchlenou resorpciou kostí a zhoršením tkanivovej hypoxie s následnou poruchou trofiky kĺbov, rozpadom kĺbových hlavíc až úplnou dysfunkciou kĺbu na podkla­de vazomotorických abnormalít v dôsledku autonómnej neuropatie. Prevalencia sa uvádza v rozmedzí 7 – 37 %, diabetici majú typicky postihnuté subtalové kĺby nohy a členky. Výsledkom je ťažká tvarová deformácia hlavíc so zrútením pozdĺžnej nožnej klenby, s ťažkou valgotizáciou až rozvojom tzv. „kolískovej nohy“, pod ktorou sa môžu tvoriť ulcerácie. Etiológia diabetickej artropatie nie je úplne objasnená, predpokladá sa, že celý proces iniciuje autonómna neuropatia a drobné mikrotraumy, ktoré vedú k lokálnej osteoporóze a osteolýze. Opakovaná mikrotraumatizácia v prítomnosti autonómnej dysfunkcie pri diabetickej neuropatii zvyšuje krvný prietok nohy abnormálnou aktiváciou cievnych reflexov. Následná aktivácia osteoklastov bráni hojeniu a je príčinou preriednutia kostí nohy. Nepomer ťahu flexorov a extenzorov svalov nohy pri periférnej neuropatii vedie k abnormálnej distribúcii plantárneho tlaku a potencuje vznik deformít.

Klinický priebeh: 1. Akútne (deštruktívne) štádium sa vyznačuje teplou a začervenanou kožou, edémom a bolestivosťou, tendenciou k rýchlej deformácii, bez terapie vedie až k trvalým deformitám; 2. Štádium reparácie – kožná teplota sa znižuje, edém ustupuje, dochádza k resorpcii
kostných fragmentov; 3. Štádium rekonštrukcie – začínajú sa regeneratívne kostné procesy, vytvára sa obraz chronickej diabetickej osteoartropatie.


Diagnostika: V diagnostike sa uplatňuje anamnéza, klinické vyšetrenie (za patognomické sa uvádza rozdiel kožnej teploty medzi postihnutou a nepostihnutou končatinou väčší než 2 °C), rtg. nohy, rádioizotopové metódy (trojfázová scintigrafia skeletu pomocou metyléndifosfonátu, leukocyty označené indiom, gáliový kostný scan), CT a NMR vyšetrenie. Terapia artropatie je konzervatívna. V akútnej fáze je bezpodmienečne nutná imobilizácia končatiny špeciálnymi dlahami s elastickou fixáciou, resp. špeciálnou ortézou. Pri bolesti je nutné použiť nesteroidné antireumatiká, pri osteopénii sa odporúča rekalcifikačná liečba bifosfonátmi a kalcitonínom. V chronických štádiách diabetickej artropatie sú vhodné špeciálne ortopedické topánky, vhodné sú aj profylaktické ortopedické úpravy deformít nôh (resekcia hlavíc metatarzov).


a) Syndróm diabetickej nohy » b) Diabetická neuropatia » c) Diabetická angiopatia » d) Diabetická osteoartropatia »
e) Infekčné komplikácie » f) Ako predchádzať syndrómu diabetickej nohy » g) Starostlivosť o nohy diabetika » h) Liečba


e) Infekčné komplikácie...
Infekčné komplikácie diabetickej nohy sú častým dôvodom hospitalizácie diabetikov. Ako príčina vzniku diabetických ulcerácií majú menej podstatnú úlohu (menej než 1 % prípadov), ako rizikový faktor budúcej amputácie však úloha infekcie naberá na význame. Infekčné komplikácie sú bezprostrednou príčinou amputácií u 25 – 50 % diabetikov, môžu komplikovať rovnako neuropatický, ako aj ischemický ulkus, najčastejšou lokalizáciou sú plantárne alebo interdigitálne ulcerácie. Je nutné si uvedomiť, že infekčné komplikácie u diabetikov sa nemusia manifestovať klasickými klinickými ani laboratórnymi znakmi zápalu, často je ale prítomná hyperglykémia. Podľa hĺbky zasiahnutia sa rozlišuje povrchová a hlboká infekcia. Podľa stupňa závažnosti klinického obrazu sa rozlišujú infekcie, ktoré neohrozujú končatinu (spojené s povrchovou celulitídou v okolí rany do rozsahu 2 cm, bez systémových príznakov, môžu byť ošetrované v ambulantných podmienkach), infekcie, ktoré ohrozujú končatinu (celulitída väčšieho rozsahu ako 2 cm spojená s lymfangitídou, abscesom a osteomyelitídou, vyžadujú hospitalizáciu) a infekcie, ktoré ohrozujú život. Povrchové infekcie sú zvyčajne spôsobené jedným druhom mikróbov, hlboké infekcie sú polymikróbové. Najčastejšie baktérie, ktoré sa zistia pri infekcií na diabetických nohách, sú z dvoch tretín stafylokoky, ďalej streptokoky, Pseudomonas aeruginosa, Proteus, Klebsiela, E. coli a z anaeróbov je to Bacteroides, Clostridium a Peptostreptococcus. Závažným problémom u diabetikov je rozvoj osteomyelitídy. Približne 60 % ulcerácií, ktoré sa nevyhoja, je komplikovaných osteomyelitídou, ktorá vzniká následkom šírenia sa infekcie z povrchových vrstiev kože cez mäkké tkanivá až ku kosti. Proces môže postihnúť ktorúkoľvek kosť na nohe, najčastejšie sú však postihnuté hlavice metatarzov a články prstov. V klinickej praxi je častým problémom diferenciálno-diagnostické odlíšenie od Charcotovej osteoartropatie. Táto diferenciácia je ale potrebná pre ďalší terapeutický postup. Kým pri infekčnom postihnutí je potrebná masívna dlhodobá antibiotická liečba s prípadnou chirurgickou intervenciou až na úroveň amputácie, pri osteoartropatii prevláda konzervatívny postup s dlhodobou imobilizáciou končatiny a medikamentózna liečba.

Osteomyelitída je pravdepodobná v prípade ulcerácie a pozitivity 3 kritérií:
1. z prítomnosti flegmóny, 2. sondáže kosti na spodine ulcerácie, 3. pozitívneho bakteriologického nálezu z hlbokých tkanív,
4. rádiologických a/alebo scintigrafických známok osteitídy, 5. histologickej diagnózy.

Za referenčnú metódu pre diagnostiku osteomyelitídy sa považuje kostná biopsia, po preliečení antibiotikami však možno získať falošne negatívny výsledok. Liečba. Používajú sa širokospektrálne antibiotiká, najlepšie podľa kultivácie a citlivosti. Profylaktickú liečbu je vhodné aplikovať pri hlbších ulceráciách aj pri negatívnej kultivácií, pretože infekcia býva často v hlbších štruktúrach a nemusí byť pri bežnom stere zachytená.




f) Ako predchádzať syndrómu diabetickej nohy...

Diabetická noha je zložitý, dlhodobý, multidisciplinárny a nikdy nekončiaci problém. Veľa štúdií preukázalo, že je možné zredukovať počet ulcerácií a amputácií dolných končatín u diabetikov až o 50 % dôslednými preventívnymi opatreniami. Základom je edukácia diabetikov o možných komplikáciách tejto choroby a aktívne vyhľadávanie rizikových pacientov. V klinickej praxi je nutná včasná diagnostika a liečba diabetickej neuropatie, angiopatie a infekčných komplikácií, ktoré sú základnými faktormi vývoja syndrómu diabetickej nohy. Multidisciplinárna starostlivosť o pacientov s diabetom je kľúčovou podmienkou redukcie neskorých komplikácií tejto choroby a vylepšenia prognózy diabetikov.

Diabetes mellitus je metabolická choroba, ktorá v súčasnosti nadobúda pandemický charakter. Diabetici majú v porovnaní s nediabetickou populáciou vyššie riziko vývoja závažných neskorých kardiovaskulárnych komplikácií v dôsledku akcelerovanej aterosklerózy. Jednou z ekonomicky najnáročnejších komplikácií diabetu je syndróm diabetickej nohy, ktorý zodpovedá za 40 – 60 % všetkých netraumatických amputácií dolných končatín. V etiopatogenéze diabetickej nohy sa uplatňuje viacero faktorov, predovšetkým diabetická neuropatia v spojení s diabetickou angiopatiou a infekčnými komplikáciami. V klinickej praxi je nutné sústrediť sa predovšetkým na preventívne opatrenia a včasnú diagnostiku týchto rizikových faktorov, nakoľko je dokázané, že počet amputácií dolných končatín u diabetikov je možné zredukovať až o 50 %. Základom redukcie amputácií dolných končatín u diabetikov je multidisciplinárna spolupráca viacerých odborníkov, ktorá je koordinovaná diabetológom.

Zdroj použitých informácií: www.lekarsky.herba.sk




g) Starostlivosť o nohy diabetika

Koža a nohy vôbec predstavujú pre diabetikov samostatnú kapitolu. Keďže pacienti s ochorením na cukrovku mávajú problémy nielen so suchou kožou, krehkými cievami, a ohrozuje ich zvýšené riziko rôznych infekcií, mali by práve nohám venovať zvýšenú starostlivosť.

Diabetická noha: Okrem problémov so suchou pokožkou sú nohy diabetikov menej prekrvené, nedostatočne fungujúce cievy môžu navyše spôsobovať opuchy a neuropatické postihnutia nervov a zmeny na nervoch a cievach môžu byť príčinou vzniku diabetických vredov. Práve z týchto dôvodov lekári diabetikom odporúčajú venovať nohám zvýšenú pozornosť.

Pravidelná kontrola: Diabetik by si mal denne všímať každú zmenu na pokožke, sfarbenie nechtov, praskliny na koži, odreniny, mozole, pľuzgiere či deformity. Navyše, nohy by pacientovi mal pravidelne kontrolovať aj diabetológ. Jedenkrát ročne sa odporúča vyšetrenie rizika vzniku neuropatie a angiopatie špecialistom.

Dôsledná starostlivosť: Okrem dôslednej hygieny by pacienti s cukrovkou mali venovať zvýšenú pozornosť ošetrovaniu svojich nôh. Po umytí by sa koža na nohách mala vždy starostlivo vysušiť, aj medzi prstami, a dôsledne nakrémovať, aby sa predišlo vysúšaniu. Vysušená a popraskaná pokožka je totiž vstupnou bránou plesňových infekcií. Práve z tohto dôvodu je dôležitá pravidelná pedikúra, píling, odstraňovanie zrohovatenej kože a používanie osviežujúcich, ošetrujúcich a dezinfekčných prostriedkov proti plesniam. Pacientom s cukrovkou sa napríklad odporúča takzvaná medicinálna pedikúra na sucho, pri ktorej nehrozí riziko poranenia. Súčasťou starostlivosti o nohy diabetika je aj výber vhodných ponožiek. Mali by mať voľný lem okolo členka a nemali by nikde tlačiť, aby sa na chodidlách nevytvárali otlaky. Úzke ponožky by navyše mohli brániť správnemu prekrvovaniu, čo by základný problém s nedostatočne fungujúcimi cievami mohlo ešte zvýrazniť. Takzvané zdravotné ponožky špeciálne určené pre problematické nohy by mali byť vyrobené z prírodných materiálov ako bavlna alebo ovčia vlna.

Prevencia poranení nôh: pozor na poranenia, popáleniny, otlaky:
Nechoďte bosí ani naboso. Vyvarujte sa kontaktu s radiátormi, ohrievačmi,
kúrením v hromadných dopravných prostriedkoch a ďalšími zdrojmi priameho tepla. Chráňte svoje nohy pred akýmkoľvek poranením.
V dôsledku poškodenia nervov môžu byť menej citlivé na bolesť, teplo, tlak.

Každodenná starostlivosť o nohy: Nohy pravidelne krátko okúpte vo vlažnom kúpeli, po kúpeli nohy starostlivo osušte, nezabúdajte pritom
na priestory medzi prstami. Nohy denne kontrolujte – pozorne ich prezrite zo všetkých strán, aj pomocou zrkadla. Suchú kožu ošetrite krémom. Pokiaľ na nohe objavíte akékoľvek poranenie alebo prasklinu, ihneď informujte svojho lekára.

Pedikúra: Z času na čas navštívte pedikúru. Informujte pedikérku o tom, že trpíte na cukrovku.

Venujte pozornosť topánkam:
Noste pohodlnú zdravotnú obuv. Topánky musia mať dosť miesta na prsty.
Pred obutím vždy vysypte z topánok kamienky a skontrolujte, či nie je vnútrajšok zhrnutý.
Nezabudnite na to, že topánky je potrebné striedať.
Nové topánky kupujte najskôr neskoro dopoludnia, keď je noha opuchnutejšia, lepšie tak vyberiete správnu veľkosť.


Zdroj informácií: www.bedekerzdravia.sk

a) Syndróm diabetickej nohy » b) Diabetická neuropatia » c) Diabetická angiopatia » d) Diabetická osteoartropatia »
e) Infekčné komplikácie » f) Ako predchádzať syndrómu diabetickej nohy » g) Starostlivosť o nohy diabetika » h) Liečba


h) Liečba
V našich ambulanciách liečime symptómy diabetickej nohy novou progresívnou ale hlavne účinnou liečbou – metódou vlhkého hojenia.
Liečba sa vyžaduje špeciálne obväzy, ktoré sú u nás k dispozícii. Metóda mokrého hojenia rán v súčasnosti predstavuje najviac uprednostňovaný postup pri liečbe chronických i akútnych rán. Princípom liečby je udržanie vlhkého prostredia rany. Vlhké prostredie podporuje delenie a pohyb buniek v rane, udržuje na postihnutom mieste správne pH a zásadne ovplyvňuje všetky fázy hojenia.


Vlhkosť rany je nevyhnutná pre granuláciu a epitelizáciu rany. Okrem toho dokáže vlhké krytie udržať konštantnú teplotu rany, výmenu plynov, absorbuje či odvádza exsudát, netraumatizuje ranu pri preväzoch a intervaly medzi preväzmi sú celkovo dlhšie. Úspech tejto terapie je teda priamo závislý na dostatočnej vlhkosti rany. Pokiaľ rana vyschne, dochádza k odumieraniu buniek a k vzniku nových nekróz
(odumreté časti kože), ktoré môžu viesť k prehĺbeniu rany. Preto sú moderné materiály používané k ošetrovaniu rán prispôsobené tomu,
aby vlhké prostredie v rane udržiavali.

Väčšina krytí chráni ranu pred sekundárnou infekciou a vonkajšími vplyvmi, niektoré pôsobia dokonca. Jedinečnou vlastnosťou niektorých produktov vlhkého hojenia je schopnosť netraumaticky vykonávať debridement rany (enzymatický, autolytický, mikrodebridement).

Výhody využívania metódy vlhkého hojenia rán:
a) účinnejšia liečba a teda aj úspora času
b) menší počet preväzov
c) kratšia doba hojenia a hospitalizácie
d) zníženie bolestivosti
e) obmädzené riziko recidívy
f) zníženie komplikácií (napr. amputácia končatiny)
g) zníženie výsledných ekonomických nákladov

Granulačná fáza: V granulačnej fáze hojenia sa v rane tvoria nové krvné cievy (tzv. neoangiogenéza) a granulačné tkanivo postupne vyplní ranu. Vytvorí sa sieť kolagénových vláken (produkt fibroblastov). Ich tvorbu zvyšuje rastový faktor TGF-β, ktorý produkujú v rane prítomné mikrofágy. Takto vzniknutá sieť je vlastne podkladom pre nasledujúci proces epitelizácie. Ak ranu vyplní granulačné tkanivo, rana sa začne uzavierať. Preto pri starostlivosti o ranu volíme veľmi šetrné metódy. Je dôležité zabrániť hypergranuláciám (nadmernému rastu granulačného tkaniva), infekcii, traumatizácii rany a je nevyhnutné v rane udržiavať ideálne vlhké prostredie. Konkrétny prostriedok na liečbu rán treba zvoliť adekvátne k vlhkosti a hĺbke rany s prihliadnutím na aktuálnu prítomnosť/ne­prítomnosť infekcie. Na ochranu vznikajúceho granulačného tkaniva a na zamedzenie vzniku hypergranulácií možno použiť vhodné primárne krytia.

Epitelizačná fáza: Epitelizačná fáza je konečnou fázou hojenia rany. Epitelizácia začína z okrajov alebo z epitelizačných ostrovčekov vnútri rany. Bunky potom v podstate „migrujú“ po jej vlhkej spodine. Preto je dôležité chrániť epitelizujúcu ranu pred vyschnutím. Epitelizácia bezprostredne sprevádza fázu granulácie, ktorá vytvára nosnú plochu pre tvorbu nového spojivového tkaniva a pokožky, ktorá je tenká a bez kožných adnexov (chlpov, vlasov, žliaz a nechtov). Ak dôjde k nadmernému rastu granulačného tkaniva (hypergranulá­cii), je následná epitelizácia rany spomalená až potlačená. Hypergranulácia je často príznakom infekcie v rane. Na rany vo fáze epitelizácie je teda vhodné použiť krytie, ktoré ochráni defekt pred traumatizáciou a zároveň udrží optimálne prostredie pre dokončenie hojenia.

Infekcia: Spomalenie hojenia prítomnosťou infekcie v rane je najčastejšou komplikáciou liečby rán. Prítomnosť baktérií v rane však ešte nemusí znamenať infekciu. Jej rozvoj závisí od virulencie daného kmeňa, počtu prítomných baktérií, stavu rany a organizmu pacienta.Rana s infekciou sa zastaví v zápalovej fáze, a to tak dlho, pokiaľ je patogén v rane prítomný. Rizikom je nielen tvorba fistúl a abscesov, ale najmä možný rozvoj systémovej sepsy. K rozvoju bakteriálnej infekcie prispieva prítomnosť nekrózy, cudzie telesá v rane vrátane stehov, ale i hypoxia tkaniva v mieste rany.

Infikovaná rana: Infekcia je najčastejšou komplikáciou hojenia rán. Najčastejšími pôvodcami infekcie v ranách sú stafylokoky, streptokoky, klebsiely, kvasinky alebo pseudomonády. Ak dôjde ku kritickej kolonizácii rany, objaví sa bolesť, sčervenanie, opuch, hnisavý povlak a sekrécia z rany (alebo zmena farby exsudátu), zápach a spomalenie procesu hojenia. Pri infikovanej rane s výraznou hnisavou sekréciou je nutná každodenná výmena krytia. Dlhé intervaly medzi preväzmi sú rizikovým faktorom pre rozvoj anaeróbnej infekcie alebo pre ďalšie rozšírenie infekcie. V modernej terapii rán sa najčastejšie využíva na potlačenie miestnej infekcie autolytický debridement, ktorý zvyšuje aktivitu makrofágov. Používa sa napríklad aktívne čistiace absorpčné krytie, ktoré odstraňuje nekrózy, odsáva exsudát s baktériami, toxínmi a detritom a uzaviera ho v absorpčnom jadre. Pri väčšej produkcii exsudátu možno použiť na vyčistenie spodiny rany kalciumalginát. Pri infikovaných ranách je vhodné tiež použiť antiseptické krytia s jódom, aktívnym uhlím alebo krytia s obsahom striebra – to pôsobí i na baktérie, ktoré sú voči ATB liečbe rezistentné. Pri vyššej exsudácii rany je vhodné doplniť sieťové materiály ešte o absorpčné krytie.

Základné kroky liečby infikovaných rán:
a) odstrániť infekciu (často i zápach)
b) zaistiť vlhké prostredie
c) odviesť alebo absorbovať nadbytočný exsudát

Liečba rán – debridement: Prítomnosť nekrózy v rane výrazne spomaľuje jej hojenie. Odumreté tkanivo je navyše vhodným miestom pre bakteriálnu kolonizáciu a rozvoj infekcie. Odstránenie nekrotického tkaniva (debridement) je preto najdôležitejším a najzásadnejším krokom v liečbe rán.

Nekrotická rana: V rane prítomné devitalizované tkanivo, nekróza, je ideálnym prostredím pre rozvoj bakteriálnej infekcie a je prekážkou správneho procesu hojenia. Preto sa musí nekróza odstrániť na začiatku liečby rany.Spôsob odstránenia sa volí aktuálne podľa rozsahu nekrózy. Najčastejší je chirurgický debridement, ktorý sa vykonáva pomocou skalpela, nožničiek či pinziet a exkochleačných lyžičiek. Nekrotické tkanivo možno odstrániť kompletne (až po krvácajúce zdravé tkanivo) alebo po častiach (oddeľuje sa len skutočne nekrotické tkanivo). Druhá fáza práce s nekrotickou ranou spočíva v udržiavacej terapii. Rana musí byť stále čistá, prípadné vznikajúce nekrózy sa musia odstraňovať, a to s čo najmenšou traumatizáciou novo vznikajúceho tkaniva v spodine.

Starostlivosť o nekrotickú ranu možno teda zhrnúť do 4 krokov:
a) vždy odstrániť nekrózu
b) sprístupniť a vyčistiť spodinu rany
c) zachovávať optimálnu vlhkosť rany
d) predchádzať infekcii

Môžu sa použiť nasledujúce typy debridementu:
a) chirurgický, b) autolytický, c) enzymatický, d) hydroterapia, e) larválna terapia, f) vákuová terapia

a) Chirurgický debridement
Chirurgický debridement je najrazantnejšou, najrýchlejšou, ale tiež najradikálnejšou formou debridementu. Vykonáva sa pomocou skalpela, nožničiek, exkochleačných lyžičiek, pinziet apod. Používa sa na rany, ktoré musia byť neodkladne vyčistené, na infikované nekrotické rany a veľmi rozsiahle hlboké rany, na diabetické vredy s nekrózami. Chirurgický debridement sa môže vykonať naraz, až do krvácajúceho tkaniva, alebo sa nekrotické tkanivo môže odoberať postupne. Často je chirurgický debridement kombinovaný s menej inváznymi metódami, najmä s autolytickým debridementom.

b) Autolytický debridement
Autolytický debridement je založený na činnosti metaloproteáz (enzýmy telu vlastné) a tukových buniek v optimálne vlhkom prostredí rany.
Nekrotické tkanivo sa ich činnosťou rozpustí. Autolytický debridement je najšetrnejšou metódou, je však časovo náročnejší. Zaraďujeme k nemu aj tzv. microdebridement. Ten je založený na procese, pri ktorom je bunkový detritus a exsudát absorbovaný krytím a spolu s ním je odstránený pri preväze rany.

c) Enzymatický debridement
Enzymatický debridement patrí k šetrnejším metódam debridementu. Je relatívne rýchly, nepoškodzuje zdravé tkanivá a netraumatizuje spodinu rany. Nekróza či odumreté zvyšky tkanív rozložia enzýmy. Tie sa do rany dodávajú, neprodukuje ich samotná rana. Produkty založené na tomto type debridementu sú buď vo forme hydrogélov, mastí, alebo ako čisté enzymatické externá.

d) Hydroterapia
Hydroterapia zahŕňa metódy, pri ktorých sa v terapii používa tekuté médium – sterilná voda alebo fyziologický roztok. Do hydroterapie sa tiež zaraďuje whirpool, vysokotlaková irrigácia, oplachy a pulzové laváže. Najmladšou súčasťou hydroterapie je hydrochirurgia. Ide o metódu, keď voda vychádza pod silným prúdom z dýzy. Jej prúd strháva so sebou nekrotické tkanivo, bunkový detritus a vyplachuje exsudát z rany. Hydroterapia sa často používa aj v kombinácii s ultrazvukom. Hydroterapia je vhodná na rany s pomliaždením mäkkých tkanív, rany s nekrotickým okolím a s nekrózou na spodine, ťažšie popáleniny i ulcerácie rôznej etiológie.

e) Larválna terapia
K larválnej terapii sa používajú larvy muchy Lucilia sericata (bzučivka zelená). Tie svojimi tráviacimi šťavami selektívne rozrušujú len nekrotický materiál, ktorým sa následne živia. Zdravé tkanivo, granulačné tkanivo i spodina rany však zostávajú nepoškodené. Spodinu rany larvy dokonca stimulujú, dochádza k jej lepšiemu prekrveniu a stimulácii tvorby granulačného tkaniva. Sekrét, ktorý larvy produkujú, má alkalickú povahu a obsahuje látky s baktericídnymi účinkami. Tie sú účinné i na kmene, ktoré sú inak na antibiotickú liečbu rezistentné (MRSA). Podľa doterajších skúseností je veľmi vhodné metódu kombinovať s prípravkami moderného vlhkého hojenia.

f) Vákuová terapia
Podtlaková terapia je založená na princípe odloženej sutúry akútnej i chronickej rany. Podtlakový systém aktívne uzatvára ranu a odvádza z nej infekčný materiál. Ďalej napomáha kontrakcii rany, urýchľuje priebeh čistiacej (zápalovej) fázy, podporuje autolytický debridement rany, zlepšuje prekrvenie spodiny a navyše je bariérou proti vstupu sekundárnej infekcie. Veľmi často sa používa na terapiu pooperačných rán, a to najmä rán hlbokých a infikovaných, pri ktorých iné postupy liečby nevedú k úspešnému hojeniu.

Indikácia:
rany v čistiacej fáze (kontinuálne použitie)
rany granulujúce (prerušované použitie)
rany hlboké i povrchové čisté i infikované rany
akútne pooperačné rany
chronické rany (dekubity, vredy predkolenia)
open abdomen, mediastinitídy dehiscencia rany
traumatické rany (popáleniny atď.)

Kontraindikáciou k liečbe podtlakovým systémom je prítomnosť nekrotického tkaniva s escharou (príškvarom), suchá gangréna, krvácavé stavy, poruchy zrážavosti krvi, určité typy fistúl a malignita v rane. Starostlivé zváženie vyžaduje použitie V.A.C. v tesnej blízkosti ciev, orgánov a šliach a u pacientov s antikoagulačnou liečbou. Pozornosť vyžaduje tiež aplikácia na miesta po rádioterapii alebo na miesta s prítomnosťou sutúry.

Macerácia rany: Macerácia je „rozmočenie“ okrajov rany vzniknuté pôsobením tekutiny, spravidla zápalovým ranovým výtokom. Najčastejšie je dôsledkom nesprávnej starostlivosti o chronické rany – nevhodne zvolené krytie alebo malá frekvencia preväzovania rany. Na minimalizáciu rizika macerácie je vhodné použiť krytie s vysokou absorpčnou schopnosťou, napríklad polyuretánové krytia. Možnosťou je tiež voľba krytia, ktoré umožní voľný odtok exsudátu z rany (neadherentné krytie) v kombinácii s vhodným absorpčným sekundárnym krytím.

Čistiaca fáza (zápalová, exsudatívna): V tejto prvej fáze hojenia je cieľom organizmu odstrániť z rany všetky nežiaduce zložky. Dochádza k rozvoju zápalu, pre ktorý je charakteristický opuch, sčervenanie, bolesť, zvýšená teplota a porušená funkcia postihnutého miesta. Dochádza k migrácii zápalových buniek (leukocytov, histiocytov, fibroblastov) do rany, ktorých primárnou úlohou je fagocytóza, teda proces rozpoznávania a pohlcovania cudzorodých častíc a mikroorganizmov. V mieste rany často vzniká nekróza. Tá je mechanickou, funkčnou a biologickou prekážkou v procese hojenia rany. Prekážkou hojenia rany môže byť za určitých okolností i fibrínový povlak, ktorý má inak v procese hojenia rany dôležitú úlohu. Odstránenie nekróz, devitalizovaného, neprekrveného tkaniva, cudzích častíc a povlakov je nevyhnutnou podmienkou úspešného hojenia rany. Odstraňovanie nekrotických tkanív označujeme pojmom nekrektómia alebo debridement. Možno ho vykonať chirurgicky (rýchly účinok) alebo možno zvoliť šetrnejší, ale pomalší enzymatický či autolytický debridement. K slovu často prichádza i hydroterapia (water jet), vákuová terapia alebo larválna terapia. Často je výhodné použiť kombináciu uvedených metód.

Povlečená rana: Povlak pri týchto ranách je tvorený odumretými bunkami tkaniva, zrazeninami fibrínu a nie je vylúčený ani výskyt bakteriálneho biofilmu. Tato „zátka“ znemožňuje epitelizáciu tkaniva. Pretože tento typ rán vyžaduje povrchové ošetrenie, možno na ne dobre použiť tzv. mikrodebridement, druh autolytického debridementu. Ten je založený na odstránení starého tkaniva, povlaku a mikroorganizmov spolu s krytím, na ktoré tieto štruktúry priľnú. Niekedy sa dá povlak ľahko odstrániť mechanicky, napr. sterilným tampónom. Pri hlbších ranách je spoľahlivou liečebnou metódou autolytický debridement. Ďalej možno použiť absorpčné materiály, ktoré odsajú sekrét a uzavrú do seba exsudát z rany, čím prispievajú k intenzívnemu čisteniu spodiny rany.

Základné kroky terapie povlečených rán:
a) odstrániť povlak a sprístupniť spodinu rany
b) zaistiť v rane vlhké prostredie

Suchá rana: Pokiaľ je rana veľmi suchá, je toto prostredie pre nerušený proces hojenia veľmi nepriaznivé. Granulačná i epitelizačná fáza hojenia rany potrebujú na úspešný priebeh liečby určitú vlhkosť. Epitelizácia začína z okrajov alebo z epitelizačných ostrovčekov v rane a granulačné tkanivo tu plní funkciu akejsi podpory. Bunky v podstate „migrujú“ po vlhkej spodine rany. Preto je dôležité chrániť ranu pred vyschnutím. Zvolené krytie by tak malo dodávať a udržiavať v rane optimálnu vlhkosťa zároveň účinkovať ako bariéra pred vstupom sekundárnej infekcie. Aj v ranách málo exsudujúcich a suchých sa môže objaviť nekróza. Tá sa musí, samozrejme, odstrániť. Okrem klasického chirurgického debridementu možno použiť menej traumatizujúce metódy, ako je autolytický či enzymatický debridement. Táto schopnosť je často vlastnosťou zvoleného hydroaktívneho krytia.

Základné pravidlá terapie suchých rán:
a) odstrániť nekrózu
b) minimalizovať traumatizáciu spodiny rany
c) chrániť pred infekciou
d) vytvoriť optimálne vlhké prostredie na hojenie

a) Syndróm diabetickej nohy » b) Diabetická neuropatia » c) Diabetická angiopatia » d) Diabetická osteoartropatia »
e) Infekčné komplikácie » f) Ako predchádzať syndrómu diabetickej nohy » g) Starostlivosť o nohy diabetika » h) Liečba

1) Ošetrenie diabetickej nohy 4) Vyberanie materských znamienok 7) Tvarovanie postavy rázovou vlnou
10) Liečba malých žiliek
2) Liečba hemoroidov
5) Korekcia jaziev a výrastkov 8) Meranie členkových tlakov
11) Traumatológia
3) Liečba trhliny konečníka
6) Liečba rázovou vlnou 9) Liečba kŕčových žíl 12) Liečba bolesti